Na Šeptandě ...kdo se kloní před jinými hluboko k zemi riskuje, že mu šlápnou na hlavu...

Navigace Kategorie článků

Ako som sa vyšplhal - Frank Belavý

Milena Doušková, 10.02.2020, 1. Dění…2. Blog…, Komentáře - 0

Vyšplhal som sa, povýšili ma a cestoval som. Krížom krážom a presne kde ma poslali. Než to zaslúžite vediet ako pre mna chodil americkým križníkom Lincoln nejaký milionár. Dnes nedokážem povedat ako ma našiel a čo sa mu na mne tak ľubilo.

V centre mesta a to už na novom mieste sa denne vzdelávala chasa čo boli ohodnoteni, že urobili dobrý pokrok a mali predpoklady. Vačšinou mladiství, že? Domnievam sa, že na radiu v tej dobe, či novinách už ceé  mesto vedelo, že kdesi v tramtarii sa dejú veci a mnoho zahalajúcich rúk je k mání. Ako ináč to mohlo byť? No a tak si ma pan po škole vyzdvihol a ja som mu brúsil a začistoval odliatky super ťažkých okrúhlych krytov na mestskú kanalizáciu. Vydržal som tam celé tri týždne. Ten fajnový čierny prach čo som dýchal sa nedal vykašlat a dokonca sa z toho vyspršit bol trest boží.

A vyňuchal som, že kdesi úplne iným smerom jest tzv.trailerka, kde sa vyrábajú veliké maringotky zvané Mobile Homes.

Nesníval som, že budem šlapat v stopách svojho otca ako stolár, či sa živiť prácou s drevom. Ale ako vždy. A kanadskú skúsenost máte? Pravdaže mám, mám aj inžiniersky titul a doktorát, ved som došiel na jesen a mrzol šest týždňov. Všetko som zvládol a odpozoroval a rychle naučil. Žiaden problem.

Instaloval som kuchyňské a kúpelné skrinky a všetko okolo. A potom všelico možné a naučil ako sa flekuje linoleum, spája koberec a čokolvek sa tam robilo aby sa ta búda vystrčila cez obrovské vrata von.

Jedného dňa som pozoroval ako sa niečo zomlelo a prepustili či vyhodili opravára čo chodil so služobnou dodávkou. Ale absolútne nič som o tej práci a okolnostiach nevedel. Forman ma zavolal akože k manažerovi do kancelárie a tam už boli další vyšší kňazi a dozorci, a že vraj či by som súhlasil robit opravára. Ja som sa ku tomu nehlásil, ale tvrdil ze neviem šoférovat s manuálnou prevodovkou.

Hej, Jim! Bež sa pozriet čo to má. Jim pribehol naspat uškrňal sa hovorí mne, Frank, máš šťastie, je to automatic.

A tým bola akákoľvek debata de-fakto skončená, všetci jasali a nemám šajnu či mi pridali a kolko na tom biednom plate. Dostal som instrukcie od šéfa, čo sa záručnými pracami zapodieval a vydali mi sek na dve stovky a zoznam ručných nástrojov,l čo si zakúpiť v obchode SEARS. A poctivo si strhali každý cent.

No a keď už som bol zásobený aj vlastným náradim, prišli dalšie instrukcie ako nikde nepokračovat pod polovicu nádrže. Kontrolovat gumy, bateriu, kapaliny. Absolútne dodržovat predpisy, vždy mať na pamati kde budem spat alebo si ku koncu dna zaistit miesto na prespanie. Ako sa neprejesť hamburgerov? Ako žiť zdravo? To som sa eventualne naučil po svojom. Vydali mi Credit Card na benzin, plus vždy hotovost na obživu.

No a dosla prvá skuska. Skúška? Kdeže, misia, a z tej misie sa nedalo vykrútit ako ani zo sto a viac dalších.

Vždy som dostal detaily vlastníka a adresu, aký problém je a nabalil som patricné diely či súčiastky a návod či domienky od šéfa ako na to, o čo sa jedná, aký prístup. A nič nesľubovať. Nič nerobit naviac, iba ak by som to dovalal s ním alebo by to bola talafatka.

Hura a ideme! Kam to? GOLDEN, B.C. Nikdy som tam nebol, nemal šajnu to a to a čo? Jak teliatko i keď som už pár rokov po okoli labzoval.

Hele! Nájdeš poštu! Tam im povieš meno koho hladáš, dobre?

No nič, bez problému ako vždy a všade som človeka našiel poflekoval a sa porúčal.

Nikdy som nepočul, že by boli na mňa sťažnosti. Vlastne dvakrát!

Nezdalo sa im, keď som bol kdesi na severe a ten nakladačik sa zmietal v bahne a blate a horko-tažko som ako z Vietnamu vyviazol na pevninu. Prve kam so mieril bola umyváreň, kde som strávil a minul peť toliarov a vystrekoval blato až spod sedadiel, nad strechou spod prevodovky a každej diery a záhybu. Na otrasnom lade a snehu som narazil na jeden most, kde som na super ostrých vinkloch, kde most začína rozšrotoval pnematiku a tak ma odtiahli a ja si nechal nainstalovat dve zimné gumy. Pre istotu.

Tych zážitkov za dva roky opravára je toľko, že by sa človek z toho pokakal.

Jedenkrát na zasneženej kaši bol predo mnou dedek s americkým fárom a každú chvíľu ukazoval ze odbočí. Raz sem, raz tam, ale vždy si to rozmyslel. Ja som to už nevydržal,  vyhodim blinker že predbehnem a sa ho zbavim. Presne podla programu. On zatočí do ľava a odbočoval a teraz naozaj. Ja som sa otočil a skončil v priekope po okna. Myslíte, že zastavil a prišiel sa mi smiat či pomoct? Vyliezol som oknom a prosíkal, aby mi v blízkom mestečku poslali tahač. Ten chlapik sa eventualne ukázal a ma vylovil. Neskoro večer som dorazil ku rodinke čo čakala aby niekto spravil chybu kedže do toalety tiekla tepla voda. Bolo, a to som si istý ku polnoci, keď som zbalil fidlátka a premýšlam čo ja blbec budem v tejto pustatine robiť? Urobil som si v ich kuchyni čaj,  kafe a dal som sa na soferovani domov. O štvrtej som bol doma a neskorej, keď sa prebudil, som volal šéfovi detaily.

Jedného času sa fabrika nedozvedela načas o nových príkazoch a boli povinný preinstalovat vyhrievaci tank na vodu tak, aby k nemu nebol prístup z vnútra tej maringotky a je to pekný domeček pre rančerov, farmárov a prieskumníkov ako i pre učitelov v ďalekých Indiánskych rezervaciach, kam som bol vyslaný všeho všudy skoro ma mesiac než som všetky obehal. Zase, nabalit správny počet dvierok čo sme vyrobili, správne plechy, a všetky možné caviky aby sa oprava mohla previesť.

No, velké a nemilé prekvapenie na jednom fleku.  Búda zavreta tak som si otvoril speciálnou vložkou a klúčikom čo som mal len ja a zavalil ma strašný smrad! Učitelia nechali výlevku  plnú riadu  ako aj kybel s plenami. Vyhádzal som smrad a hnoj vyspelého národa ako zúrivé psisko, pred barak, rozčapil všetky okné a dvere a vetral. Prácu spravil a šlo sa ďalej.

Dalšia zastávka bola daleko viac na sever u Lesser Slave Lake. Dotrepal som sa tam neskoro večer a slnko stálo ponad jazerom a obloha ziarila zázračnými až psychadelickymi farbami. Žlto oranžové, červené a do tmavo fialova či vínovej farby. To som už sebou nosil kameru i stojan. Vyzvedel som v mestečku ako sa dostat na okraj jazera a frčím.

Otvoril som dvere a na mna sa vyrútila armáda či mrak komárov. Žrali ma za živa! Zapleštil som dvere a fujazdim spátky. Našiel som kšeft kde mali priam plné regále postreku. A frčím spátky, a už zo mňa kapalo ako po daždi. Komári bzučali tak 5-6mm od ksichtu. Ale fotografie sa mi podarili stejne.

Mohol by som pokračovat tuctatmi zážitkov ale vyberiem si tento:

Poslali ma niekam, kde bola celá strana toho Moubil-houmu odretá a dokaličená keď sa im to kdesi na ľadoch a snehu z reťazi na buldozeri utrhlo a zošmyklo a odrelo na blízkych stromoch. Bež a poflekuj! Ľahko sa povie čo?

Fabrika a šéf boli dohoduti, že sa nahlásim daleko na severe nad mestom Grande Prairie a preložím všetok materiál do mrňavého lietadielka Cessna? Už nepamatam.

Podarilo sa nám to tam naskladat a ja som sedel vedla pilota a začalo pršať.  Na skle boli tie najjemnejšie nitky aké som kedy videl. Pilot ma ukluďnoval, že všetko je sto percent a že to prejde bla-bla.Ja som sa modlil otče náš, ruženec, zdrávas. Čokoľvek som si mohol spomenút. A pristali sme.

Vitajte do Fox Lake!

Indiánska rezervácia, a samozrejme všade vešselo že? Samé kšefty a putiky, zásobene obchody. Prežíval som na kukurici z konzervy, starých polohnilých bananoch a raz ma aj pozvali jeptišky na normálnu večeru za co som im určite do nebies ďakoval.

Prenesmierne som sa tešil ako si budem moderného života vážit a ďakovat ak sa odtial dostanem.

Pilot sa dostavil ako bolo dohodnuté. Potom ako sme pristali u mojho malého trucka, čo nikto nešlohol, som sa vydal k najblizšiemu motelu a vyspršil, oškrabal a oháknul do čistých gati a košielky. Pripravil na záťahdo slušného podniku. Teda restauracie.

Hned vedla miesta odkial som sa vydal a vrátil bol ako velká rozdvojka na východ-západ a ďalej na severo-západ na Aljaška Highway. Že či chcem menu. Nie, ale povedzte mi, čo mate najlepšie na jedenie. Že T-bone steak alebo Filet Mignon.Tak som si poručil ten Steak a tanier hranolkov a šalát a flašu kečupu a pohár vínka a že za ten si budem platit sám, ináč za všetko a všade som bral účet.  Tak som to delikatne baštil a si vychutnával a spomínal na tie polohnilé banany a krásne Hawaianky a Tahitanky.

A posledné z tých tuctov čo si este spomínam? Bol som zase kdesi u Indianov a vracal sa von či naspat do civilizácie a u mosta vidím chlapík lovi ryby. Spomalím a zastávim. Zdravim, ako sa dari či berú. Oh! Nádherne, mam už skoro plny kufor, hovori. Kufor???Ano, pod ukazem Ti!

Zastavil som za mostom a na opačnej strane je jeho CHEVY s otvoreným kufrom vyložený čiernou plastickou fóliou a hlava nehlava, chvost na chvoste. Sama štika! Ja som zalomil rukami, pre boha a co budeš s tým všetkým robiť? Vyfiletujem a namrazím. Už mam skoro plný mraziak. Nenapadlo ma pochybovať.

Doterigal som sa ku dialnici a prvému mestečku, dobre najedol a poručil plnu termosku hot Chocolate a Denver sandwich – zabalit. Ako vždy natankoval po hrdlo a nasmeroval na západ a ku hlavnej trase sever juh čo vedie do Edmontonu. Bola sobota a je som nemienil strávit aj nedeľu v tej prázdnote s nikým, ničím a o ničom. Hladal som kulturu a ona nikde.

U Valleyview sa nebesa zatiahli do čierna a nemohol som utiect faktu, že začne liať. Presne ako som si prial a bolo súdene. Nic nikde nebolo vytesané v kameni a definitivne som sa mohol niekde uložiť.

Ja som nemal nikdy a necítil nikdy povel sa vrátit načas. Bol som mladý, unavený a vyšťavený som sa necítil a ani ruky či oči neboli zmordované z jazdenia. Až tak!  A nevadilo sa vydat dolu na juh a snívat o teplom kúpeli a čajíku a becherovku a nechat si hrať Los Indios Tabajaras.  A lialo. A nebesa a tu tmu švihali blesky a zistil som, že jedno svetlo je rozbite. Na najbližšej pumpe mi povedali, že povedla je aj ďalši a s opravovnou, že by som mal mať šťastie tam. Presne! Zatiahol som až ku vratam a aby sa čumák mohol strčit pod strechu a na pana nelialo, vymenil svetlo a mohlo sa pokracovat.

Lejak aj bičovanie oblohy skončilo až okolo druhej nad ránom v meste Red Deer.

Tam som zase natankoval do seba a osviežil sa. Pokračoval už po suchom teréne bez bičovania a švihania.

Ten kupelík a čajík a becherovku som si dal. Aj usnul a spinuškal až do poobedia a zavolal ku par kamarátom čo som ešte mal a mohli sa nazývat kamarátmi, tým že ja som nasledoval úplne iný smer ako aj oni, čo nachádzali iný život iné zaľuby a nových známych.

Ale som nepočul som jediného slovíčka a hlásku Česky či Slovensky.

A po večeroch na radiu Schaub Lorenz som počúval prakticky celý svet i Quito Ecuador. Univerzita sveta frcala 24 hodin denne.

Ta muzika? Tu:

https://www.youtube.com/watch?v=DGbf2w2zLog

https://www.youtube.com/watch?v=_rQheOglFos

Napsat komentář

Vaše emailová adresa nebude zveřejněna. Vyžadované informace jsou označeny *