Na Šeptandě ...kdo se kloní před jinými hluboko k zemi riskuje, že mu šlápnou na hlavu...

Navigace Kategorie článků

Tri jazerá, ryby a ešte niečo Frank Belavý

Milena Doušková, 13.02.2020, 2. Blog…, Komentáře - 0

https://www.britannica.com/place/Bow-River

Mimo tejto stránky určite existujú stovky ďalších, čo ukážu:

Lake Louise, Alberta, Morraine Lake, Alberta, Consolation Lake, Alberta.

Tieto jazerá a jazierka sú v južnej casti Alberty v NP Banff, západne od Calgary cestou k Pacifiku.

V dobe keď som sa aj ja hlásil budovať Kanadu za smiešnu nádennicku mzdu, “češkovia” vyňuchali a vykňourali všetky miesta kde zdrhnúť za turistikou keď tak ťažko pracovali. Moj dobrý známy, či priatel čo ma naučil jazdiˇť autom a aj ma bezmála dobre a zaslúžilo vyfackoval, sa nie raz podujal výletov so mnou či ja s ním.

Ku jazeru Útechy sa ide aspoň dve hodiny autom a keď sa odstaví u parkoviska hned vedla jazera, tak sa šlape. Nic vyčerpávajúceho a nemožného, ale trvá to chvíľu a eventualne sa terén vyrovná, a medzi drsnými kameniskami a balvanmi je už dlhodobý vyšlapaný chodník. Ďaleko za jazerom, či na konci je ľadovcová stena a ta v lete praská a dolu do vody sa rútia kusiska ľadu. Horské jazerá sú na jar zásobovane či nasadené pstruhmi ako aj crevetkami aby rybičky mali čo jesť. Nieto tam nič počuť. Civilizácia a ruch je tak ďaleko, že vzduch a atmosféra čo tam panuje je k nezaplateniu.

Deň, čo chcem opísať bol prenádherny ako si len človek može priať, ale nemali sme ani omrvinku šťastia. Ináč párkat pred tým sme šťastie mali tým, že sme vykoumali ako na to! Na háčik sme dali žížalu a potom 30-40 cm ďalej olovko a švihli sme s tým ako sa dalo. Voda je tak priezračná, že by človek dovidel až do Južnej Afriky a ryby absolútne všetko vidia. Nechali sme habaduru spadnúť na dno a kúsičkami sme trhali a chúdiatka videli ten malý zákal a vir a v tom raňajky.

A tak tento den akoby čert nechcel sme šli s prázdnou. Moc sme toho nenahovorili, človek si všetko vypovída a už sa len teší, že si v pohodlí sadne a sa oprie. Boli sme ešte na tej rovnejšej časti a vedľa nás žblnkal potočik tej vytekajúcej ľadovej vody. V jeden moment sme ale akoby na lusknutie prsta zmeraveli a zastavili. Ani sme necekli a sa nehýbali. Po našej pravej ruke za potočikom na stráni obrovský medveď na zadných a s prednými prackami pod čumákom a otáča hlavou sem tam. Huňatý ako ťažká vojenská deka. Do toho momentu sme ani jeden nic podobného nevideli. S absolútnou istotou tvrdím, že bolo bezvetrie a zachránili nás prázdne ruky.

Ten obrovsky grizzly ňuchal čo a kde je. Ako dlho to trvalo než spadol na všetky štryri a v sekundách oddupal neviem. Chviľu. A nie je bežca, čo by mu dokázal utiecť. Dupy dup a bolo po ňom. Naše kolena sa začali klepať a bez jedinej hlásky sme sa dali na cestu. Keď sme sa doklepaní ukázali dolu u parkoviska, videli sme veľkú skupinu ľudi aj s hajnými a nebolo treba opisovať čo sme videli, prečo sa klepeme a sme bledí ako steny. Chceli vediet Kkde sme na neho natrafili. A moc ostatku nepamatam až na to, že eventualne sa naše jazyky rozviazali.

Keby som v tej dobe vedel to všetko čo viem dnes, tak ma na ten chodník nedotiahne sto párov koni. Mám prisahať či čo?

Je celkom možné, že ten istý rok z jara alebo ešte pred tým? Som bol u toho istého jazierka ale s panom Milošem Novákem a jeho ženou. Šli sme tam pomerne zavčas ráno a chodník bol nádherny a fajn. Vlastne ušlapaný hlboký a totálne zamrznutý sneh. Rybárili sme a mali sme zábava.

Naša zábava skončila neskoro poobede keď sa slniečko oprelo do snehu a ten povolil. Nepreklínali ma nahlas a nenadávali, skorej sme si sťažovali jeden druhému. Zapadali sme po kolená a keď sme sa konečne ukázali u našej spásy a nádeje, auta,boli sme v premočených botách a nohaviciach.

Snažte sa predstaviť zabárať do snehu po kolena a vylovit nohu a posunut dopredu. dva kilometre. I keby len pol, ak ostatok už bol roztopený a len zamrznutý a suchý. No hroza. Kolko rybičiek sme to tam nalovili neviem a nemožem pamatať, ale boli absolútne prvej triedy a delikátne. Zase jemňučké oranžové masíčko. Nie biele ako som bol zvyklý pyltačiť doma na rieke.

Oblast, čo vám navrhujem popozerat je dnes tak presýtená turistami, že u Lake Louise sú vybudované parkoviska akoby poschoďové, v roznych polohách a v lete sú tam pomahači s vlajkami a červenymi svetlami aby to regulovali a usmernovali. Strach a des.

Ešte že som prisel skorej. Scenéria na poprvé jednoducho berie dych. Čo berie dych je tiež nádhera a luxus v obrovskom hoteli, kde sa servíruje ako pre kraľovský rod.

Za patričné odškodné, ano?

Už párkrat som chcel a vždy zabúdol spomenúť jednu vec:

Po tom všetkom, čo som zažil či si sposobil sám, je úplne zázrak, že som vobec nažive.

Bohu vďaka!

Napsat komentář

Vaše emailová adresa nebude zveřejněna. Vyžadované informace jsou označeny *