Na Šeptandě ...kdo se kloní před jinými hluboko k zemi riskuje, že mu šlápnou na hlavu...

Navigace Kategorie článků

Poradie - Frank Belavý

Milena Doušková, 12.02.2020, 2. Blog…, Komentáře - 0

Naše pozadie, naša orientácia, túžby a vzdelanie predurčuje kde nás sitá histórie presejú.

Ako kukol od plevelu?

Biely Citroen DS 21 v ktorom som sa vozil ako de Gaulle ma asi prezradil. Alebo to bolo ináč? Poblíž nás v Calgary na Marlboro žil aj jeden inžinier menom Smira. Nikdy som nepátral či to bol Borzhiboj či ako.

On totiž tiež jazdil nejakým podobným vozidlom a stále sa v tom špáral. Proste Citroen a predný náhon – to bolo jeho. Mockrát mi vykladal rozprávku o jednom, čo sa volal Břetislav Břečička.

Nemohol nájsť prácu. Až mu niekto poradil, že kdekoľvek sa ukáže, ludia nie su schopni vyplúť a vykoktat jeho meno, tak sa s nim radšej ani nebavia a nevolajú naspat. Dostal radu nad zlato! Zmeň si meno a uvidíš. Stal sa z neho Bernie Brown. A trapasy skončili.

Pan Šmira bol čo ja viem dve minúty od nás. Cez žiadnu uličku. Pamatám, že koumal až vykoumal, že zakúpi dokaličenú Audi. Vlastne dve. Jedna mala rozšrotovaný predok a druhá zase zadnicu.

Dnes to je nemyslitelné. Ale on sa na to dal. Pekne brúsil karoseriu v strede a hladal specifickú body, kde bola bodovo zvarovaná. On tie polovičky zaletoval. Je to zjednodušené a trvalo to hodne dlho než sa polovičky stmelily a vygitoval, zabrúsil, začistil a nalakoval. Jedno čo je jasne, že ušetril peknú paletu. Ale či s tým jazdil nemám šajnu pretože som ho vždy videl v jeho Citroene Masserati SM.

Ale čo sa derie von aby som povedal?

Všetko eventualne končí, aj moja aféra a vandrovanie po západnej Kanade a flekovanie chýb a nedostatkov tých Budičiek. Pani manželka, Marta Strebská, pracovala pre spol. UnoCal a kreslila.

Normálne ma ohodnotila ako kandidáta na kresliča a mi to aj domluvila. Doniesla domov sadu pomociek a inštrumentov a predviedla mi ako sa podla šablon píše, ako aj množstvo symbolov dáva na mapy. Ako pracuje system mapovania, farby územi čo spoločnost má právo vrtat, čo patrí korune.

A začal som sledovať inzeráty alebo dokonca mi oni dávali informácie.

V dobe 1972-73 bolo horko ťažko zohnat pomoc pracovníkov v mnoha oboroch pretože práve vypukla bublina a spoločnosti nemali moc na výber.

Murphy Oil!

Hlavný a jediný kreslič bol desperátny niekoho nájsť, ale nikto nemal kvalifikácie či tu prekliatu kanadskú skúsenosť. Ja som mu dokonca tvrdil, že sa možem na pár dní ukázať a nech ma skúsi.

Že to sa tak nerobí.

Nepamatám ako sa to stalo, ale spoločnost ma eventualne po dvoch mesiacoch zamestnala. To som nevedel, že sa budem živit kreslením skoro do roku 2000.

Nič, ale nič mi pan Phil Jeal nemusel ukazať dvakrát. Bol som priam ako špongia a vlastne ja som kreslil už na priemysovke. Dokonca keď ma napadla šialená myšlienka, že by som rád išiel pozrieť rodičov, som lhal, dali mi 5 týždňov volna. Z čoho sme žili, ako sme na tu cestu mali tiež neviem.

Prelabzovali sme Europu a zistil som, že Lichtenstainsko je totálne mimo dosah. Že Európa je naveky minulosťou. Keď sme sa vrátili, tvrdil som, že mi cestu do bývalej zeme nedovolili a hrozilo mi, že by som sa vlastne nedostal naspat von.

Kreslil som a robil kópie a učil sa terminologiu a nasakoval všetko okolo mňa. A po 2 rokoch som dostal ponuku od dalšej spoločnosti za ešte vylepšené “peniaze. Chudák šéf bol totálne bezmocný, bezradný, sklamaný, ale priznal, že spoločnost jednoduchu nemohla zdvihnúť plat natoľko, aby sa vyrovnala s novou ponukou. A zobral ma na pekný rozlúčkový obed.

A tak to šlo viackrát. U banikov/uhliarov. Až ku Seismologom a zase naspat k olejarom. Za pár rokov som bol dostatočne ostrielaný, že  mi ponukli 1600. Neslýchané. Jedna z najstabilnejších spoločností, kde som vydržal asi 14-15 rokov.

Začal som s orientáciou, pozadím. Keby som hrával golf, jazdil americkým fárom je celom možné, že som nikdy nestretol človeka, čo mi podá pomocnú ruku. Bernie mal čudesné záujmy. Postavil si kanoe priam vlastnoručne a viezli to s partiou ďaleko na sever. Tam to  prišpendlili pod lietadielka, nechali sa zaviezť ďaleko ku rieke Yukon a potom splávovali naspať až tam, kde nechali auta. Vraj dobrodrúžstvo jak blázen. A lyžoval i s jeho slečnou a robili záchrannú službu. Pamatam, ako som sa s nim párkrat zavčasu ráno trepal na stredisko, kde mal službu. To som mal historie a opletačik dve hodiny čo počúvať. Ale zo všetkého sa dalo vycucnúť a uschovat niečo.

Zatial co Šmira mal v zálube Citroen, iný známy, čo pochádzal z Juhoslavie bol nadšencom Alfa Romeo. On sice bol Maďar ako remen, ale nejak sa nerád o tom bavil, všade sa niesol ako Juhoslovan. Hovoril španielsky a strašne mal rád hudbu. Raz sa rozohňoval a vykladal aké črepy a šmejdy sú americké auta. A ja na to že keď je to svatá pravda, prečo nejdeme von a nech mi to predvedie a vlastne nedá volant do ruk.

Ha? Dal mi volant do ruk a ja keby som tie peniaze mal, tak do večera som mal to iste doma. Jednoducho neuveritelná parade v porovnaní s čímkolvek, čo sa narodilo v Detroite.

Iný kabrňák bol Slávek Bob Grulich. On a jeho kamoš Willi Zach boli absolventi hotelovej školy v Karlových Varoch. Samozrejme si potrpeli na proper servírovanie, mnozžtvo, teplotu, a čo ja viem akoby sme žili vo Viedni. Bob vystriedal tucty zamestnaní, teda miest kde pracoval, ale prakticky všetko bolo barman. A myslím, že skončil na letisku, kde sa to točilo a diško bolo tučnejšie a hustejšie ako kdekoľvek inde. No a až nazberal dost, další kamoš Frank Petruželka mu dohodil lepšiu kúpu na BMW 530. Bob plesal a jasal pretože mohol do kufru strčit jeho picigel keďsundal predné kolo.

On a ďalší kamoš robili zo seba sportovcov a závodili na bicykloch. A s nimi som bol párkrat ďaleko vonku na pretekoch. Tiež pekná skúsenost ktorú by ináč nikdy nemal.

Posledný kandidát čo spomeniem je Bernd Engler, Nemec z Berlína. Nikdy by som ho nestretol, ale jeho manželka bola Filipínka. A Filipínci sa všetci ale všetci poznali. Jeden raz sme boli pozvaní ísť na kemping ďaleko do hor. Mali príves. Viem, že súčasťou bolo aj šlapat vysoko do hor ku nejakému, prekliaému jazeru a chytať ryby. Dolu v nížinách už bolo pokročilé leto, ale ako sme stúpali hore, stráne strmých svahov boli sáale zavalené snehom. Oni uz mali dievčatko Sheryl čo je dnes novinárka a ma dve prendherné deti. Prešlo kolem nás pár ľudí a nikto nic neniesol. Chytali sme na blinker či trpytku.

Požehaný to človek ja, niečo mi to zhrabalo. Statočne som sa snaži, ale ryba sa nechcela dať a točila sa, zmietala raz hore raz dolu. Laviny, čo do jazera tlačia popadané a prasknuté stromy, práve podo mnou dovalili obrovský peň. A tam sa ten pstruh zamotal. Absolútne sa nedalo hnúť. Jedine urvat žilku.

Hovorím tomu vysokému a zdatnému nemčúrovi, či by nechcel pre to isť, ale on mi bezmála  nabil.  Ale po chvili hovorí že to skúsi. A do sekundy vyletel von, že to je zamrznutá voda.

Čo terazky? Pre mňa bolo nemyslitelne odist bez úlovku.

Ja teda, mže to skúsim. Vyzrubil som všetky hadry až na kalhotky a zachytil žilku aby ma viedla ku konárom a koristi. Nemáte šajnu. Ja som nemohol dýchať a ľadová voda mi vyrazyla dych. A nehovorím o kamenoch a bordeli, zaumienil som si počítatť do vnútra a von. A znova. Bol som v tej nádherne vyhriatej vode po krk a myslel, že som dodýchal. Ucítil som ten konár a nahmatkal telo ryby a zdrapil hlavu pod zebrá a urval. Zázrakom som sa ocitol na brehu a s rybou a revem, aby ma drhli snehom.

A oni traja ma drhli snehom, až som z fialova nabral farbu ružovú a  a cítil teplo. Stiahol som zamrznuté gaťky a nacpal sa do toho suchého, čo bolo na kope. Ale ináč okolitý vzduch bol celkom teplučký a tak som nepodľahol žiadnym následkom. Ten pozlátený a diamantami vystlaný pstruh nás nakrmil všetkých a ešte zostalo. Nikdy viacej som sa ku Sherman Lake nedostal. Ešte by mi chýbalo skúšaď nejakú dalšiu kravinu – čo?

No, jo! Taký je to život v tej pustatine a divočine a vo vysnívanej zemi.

Ešte ze je človek mladý len raz.

Ak vzdycháte blázni! Máte svatú pravdu.

  • Autor/ři textu: Frank Belavý

Napsat komentář

Vaše emailová adresa nebude zveřejněna. Vyžadované informace jsou označeny *