Na Šeptandě ...kdo se kloní před jinými hluboko k zemi riskuje, že mu šlápnou na hlavu...

Navigace Kategorie článků

Pavel "M" - Frank Belavý

Milena Doušková, 12.02.2020, 2. Blog…, Komentáře - 0

Človek až žasne, ako sa okoľnosti planét a hviezdy spiknú proti nám, či ako nám do vienka dajú pozmenenú budúcnosť.

Moj druhý poschoďák u jazera som statočne viedol k dokončeniu a zároveň som v hrsti držal prasknutý pohár lásky a rodinného života. Ten plač, či pohodlný trojizbičkový a trojposchodový domček nam mohli závidieť milionári a nie len emigranti. Ale ak sa jeden zo záprahu rozhodne ťahať doprava a ten druhý ani nepresvedčí ani nepresíli, nieto záchrany.

Mával som dni, že som zápasil čo s plecháčom keď ma nebavilo a nemal záujem loviť ryby s ťukajúcim motorom. Alebo aj čmoud z motora. Jeden sused na to skočil ako jastriab a mohol sa pýšit zánovným zachovalým náčiním.

Canoe mena CHestnut, čo som už pred pár rokmi objavil, prišlo vhod a vyžíval som sa v tom , že som musel sledovat počasie a tešiť sa na kludnú ba až zrkadlovú hladinu. Prut som si zaisťoval po jednej strane a pádloval tak, aby som nezachytil žilku.

Ja si to tak ležérne pádlujem poblíž brehu, ale dostatočne ďaleko aby to rybarenie malo význam a dal som sa na pár slov s ľudmi čo sedeli na skladacích stoličkéch.  Počúvali a bavili sa v zapadajúcom slniečku a v totálne kludnom povetrí. No minimálne tak aj ja že? Vychvalujeme si den ako vždy o ničom a How are you? keď obaja priam vyskočili a vydali dychberúci rev a ukazovali na niečo presne kde som sedel. Volam, čo je?

Ryba! Prut! Pozriem na vodu a moj super vzácny žltoranžový prut je vo vode a tiahne sa peknou rýchlosťou a ponára sa. Ti ľudkovia kričali, že videli ako sa to prudko ohnulo, vyskočilo z Canoe a švihlo do vody. Moje snahy dopádlovat a zachytit prut boli samozrejme márne. Musel to byt velikánsky kus. A bolo zbytočné plakat nad rozliatym mliekom.

Prut mena Orlí dráp som mal dlhé roky. Moji prvi kumšafti chodievali na strelnicu do osady či nádejneho predmestia Calgary zvanej Okotoks. Dali mi inštrukcie ako dostat povolenie a kde si ísť pre pištolku.

Tu som bez ceremonii dostal i s krabicou patron a bol som pyšný vlastník nablýskanej ocelovo modrej hračičky 357Magnum, Smith &Wesson 6 palcová hlaveň.

Na tej strelnici som sa ukázal len párkrat ale sranda to musela byť. Aby sranda bola, nastavali sme na poličku pohárky od kávy a plechovky a čakali kto vyhrá keď sa strefí a ako ten pohár bude tancovať.

Tým že ja som bol zárobkovo činný po celej provincii i v západnej a východnej, moj čas bol až príliš vzýcny a bolo ho málo. Rozhodol som, že tu hracku vrátim.

To sa ale vraj nedá a neodkúpia. Ale že si možem vybrat iné športové potreby v protihodnote a tak som stratil další balík ale niesol domov Eagle Claw. Superior quality, ten nadkvalitný výrobok čo mi slúžil až do momentu, čo mi ho skofiskoval pstrúh. Nemal som príčinu či s nim loviť a tie druhé palice čo som mal mi boli akoby protivné, nešportové.

Jedného popoluďnia som sa rozhodl, že si pojdem zacvičit koľko sa dá smerom sever. V dialke som zbadal ďalšieho borca, tiež na canoe. Oh, idem sa s nim porozprávať si hovorím. Keď som sa dostal tak blízko aby sme sa počuli ponukol som priatelské Hello! A dali sme sa do reči. Obaja sme cítili, že je s nami nieco nie normalne.  Náš prízvuk sa nam nezdal. On ukázal vysoko na breh kde práve dokončoval svoj dom. A ja zase naspať za chrbát, že tam bývam už pár rokov. Sme sa predstavili a on ako Pavel Mikulecký. To ma podrž. Pavel bol silnejší a vyšší “pracant ako ja a mal naleštenú hlavu. Od múdrosti, či genov, či oboch.

Strašne ľahko sme sa zblížili a začali navštevovat, teda ja ich. Celú tu dobu, čo sa len tak-tak 2km severne odo mňa niečo stavalo som nemal šajnu že to je krajan. Pavel robil zemerača, bývali dlhé roky západne od Calgary v lokalite Bragg Creek a denne dochádzal do práce alebo von ďaleko na sever do terénu, podla potreby. Manzelka Draha zase keď už syn a dcéry vyrástli robila messenger osobne donášala časovo citlivé dokumenty z firmy do firmy.

Proste Pavel poznal charakter olejárskych firiem tak ako ja, vedel i meno i ľudi  našej spoločnosti ktorá mi po 14 rokoch podala posledný šek Jan.06, 1996.

Ako čas plynul, Pavel mal pred sebou všetky moje opletačky a situáciu a boli obaja extremne zhovievaví, povzbudzujúci a chápali, že to chce čas. Na jednom ale nástojil, že niekoho viniť, vyčítaqť a niest to bremeno je nezmyslnéí a ak som sa domnieval, že ona nesie vinu, že bolo mojim rozhodnutim odpustiť, neviniť a plachtiť ďalej. Ľahko sa povie čo?

Eventualne som sa aj ja začal zúčastňovat bohoslužieb v kostolíku v osade Wynndel. Hovorím ich pretože obaja sa horúčkovite snažili a podielali fyzicky i slovom a kázánim. Po dlhom pátraní našli kostolík a spolok, kde sa mohli s radosťou ukátať, činiť, patriť.

Pavel nemal problém ma viezť po polnoci na kliniku a čakat do rána až ma prepustia. Pokial som ešte vlastnil dom a mal k dispozícii náradie pomohol mi s detailami či navádzal ako si nakreslit poslednýale jednopodlažný a účelný domček. Podoba toho, čo si postavili oni. S ochotou nakladal či prišiel vykladať caviky a ťažké veci do prechodného ubytovania, keď som celé leto ťarvil dozorom, prácou a objednávaním vecí počas asi 5 mesiacov. Dokonca sa poctivo hlásil aj so snadwičmi i pre mňa keď sme spolu robili elektriku. Či keď sme robili vonkajší obklad proti elementom prirody.

Žial jeho manželka, čo som ani nevedel, trpela bolestami hlavy, migrenami, i iné vnútorne problémy a viem, že sme aj s Annou boli v nemocnici rozlúčit. Pavel mal už dopredu súhlas Drahušky, že si musi nájsť spoločníčku a nesmie truchliť a trpieť. Aj si našiel, ale tým, že naša slávna vláda odmietla dať povolenie sa do Kanady prisťahovať, tak svoj malý raj predal a zdvihol kotvy. Zdvihol tak vysoko, ře mohol s kusom papiera odletieť a kúpit si priam luxusný domček i s bazénom v starej republike. Mlada manželka ho určite drží v lati a tak sa starajú a pomáhajú jej dcérke a novej dceruške. Má to, čo – chcel, dokonca tri ženy. Ten sa má, čo?

O hrstke iných priateľov a pár zážitkov s nimi niekedy inokedy až mi zasvieti žiarovka a dostanem inšpiraciu. Nechám sa sám prekvapit.

  • Autor/ři textu: Frank Belavý

Napsat komentář

Vaše emailová adresa nebude zveřejněna. Vyžadované informace jsou označeny *