Na Šeptandě ...kdo se kloní před jinými hluboko k zemi riskuje, že mu šlápnou na hlavu...

Navigace Kategorie článků

Priatelia, znami, spoluputnici - Frank Belavý

Milena Doušková, 11.02.2020, 2. Blog…, Komentáře - 0

Spoluputníci sú tí, čo sme stretli náhodou.  U kasy, videli v reštaurácii, vo fronte na maso, sedeli vedla nás či oproti nám na vláčiku, či pozdravili na chodníku v Tatrách. Na promenade v kúpeľoch? Oh my!

Známi, určite ľudkovia s ktorými sa raz za čas stretneme, pozdravíme a povyzvedáme, alebo nám raz za čas poradia, či podajú pomocnú ruku. Žiadne hlboké milovanie. A konečne sú na rade priatelia. Kategoria ludí, čo nám do cesty poslal osud či providence. Rodina ktorú sme s vbrali sami. Nebudem hovorit za vás, ale čo sa mňa týka, tak som to šťastie stretnút ludi tejto kategorie mal.

Definitívne ak dožiejem rána, urobím čo je v mojích silách spomenúť aspoň dvoch. Keby som mal čas a vy trpezlivost, mohol by som počítať na prstoch rúk a docela by mi prsty stačili. Život nie je skúpy, ale  priateľov čo si pestujeme a chránime nikto nemá dvadsať. Kde by na nich bral čas? Jedine, že by kradol.

Zajíček František zo Slavkova od Ústí

Keď sa sňatkovali s jeho maličkou fešandou bol som mu za svedka. Žil v te istej novo budovanej štvrti zvanej Marlboro a časom sme sa navštevovali, tým že byval od nas 2-3 minúty šlapkania chodníkom.

Jedného dňa som zahliadol u suseda na rohu cedulu FOR SALE. Ops! Hovorím si, musim aspoň pozdravit a spýtať sa, čo tak rýchlo, veď sa ani dobre nenasťahovali.

Ze musi predat, budú sa sťahovat do Britskej Columbie k jazeru. To som uz mal tusenie kde. A on celý náruživý, že (my) by sme tam mali ist a investovať. Ja sa smejem či stratil rozum, že sme sa teprve vyspali a vytriezveli z hypotéky čo  sme si uviazali na krk a nevieme ako to utiahnúť. Ale ja ako sprévny investorl, že najlepšie by bolo keby sa večer zastavil a bude nám radiť do detailu a uvidíme či to vydržíme.

Urobili sme pohostenie z čoho sme mali a aj nalievali. On, bývaly hotelier a vlastník nejakej taverny si liboval ako líčil, že kupuju už hotový starší domček s pekným zálivom a akonáhle predajú, vedla nas sadaju do mercedesa a budú si bazit. Prečo ale kupoval v novej štvrti plnej novopečených kanaďanov emigrantov a spodiny, to  neviem.

Debata skončila a ja samozrejme uháňam k Františkovi s najnovšími správami a či náhodou nemá nejaké nadbytočné peniaze. Že by sme mohli íst investovať. Spočítal, čo mal v prasiatkch a bolo to cez tisíc a že teda keby sme sa rozdelili na pol, že by sme mali po peti stovkách. A ja by mu to čestne ba až poctivo splatil.

Bola včasná jar, všade ešte snehu či ľadu a žiadne extra výlety sa robit nemohli, ale vydali sme sa aspoň vidiet ten neodolatelný pozemok u dlhého jazera. Uložili sa v Crestone v moteli a rano vysvetlovali, že ideme k jazeru obzerat pozemky. Ta zalomila rukami či sme blázni, že však to je len skala. A nebola jediná. Mnoho iných známych i priatelov i dobre mysliacich, ma za blázna prehlásili. A tak sme šli tie skaly obzerať. Dnes už viem, že vzdialenosť od konca Crestonu bola asi 64km.

No nadšení sme až tak neboli, ale ja som nepotreboval prehovárať. Navrhol som panu F. že ženy by mohli ťahat sirky. Ak moja vytiahne tu krátku, že ja kupujem ten a ten. A ak on súhlasi kupiť vedla, že to je na ňom a mne jedno, ale ináč ja iný nechcem. Boli tam ku predaju uz len dva. A náhoda je blbec čo?

Opísali sme si číslo a meno chlápka, čo na tabuliach bol a supajdime si to do mesta.

Pana Speers, notára sme našli a poctivo vypísali papiere o nás, potom ako sme povedali že sme ochotni dať zálohu 10 percent. Pozemky stáli celých 5 500 dolarov, 125 stop hranice podla jazera.

A tak sme spokojní investori podpísali a ja šrotoval ako to všetko zvládneme a aký zázrak sa musí stať, aby som tam je niekedy niečo dokázal. František zase sníval ako sa to zhodnotí a predá a investuje na Filipíny, kde pojde raz do dochodku. Za pár rokov to naozaj predal, čo získal prakticky všetko utopil na tých Filípinach a začali mu chdit žiadosti o peniaze na olej, na reťaz, na nové pneumatiky. Myslel, že jeho novozískani príbuzni budú pre neho vydelavať. Z investicii sa stala priepasť a dodnes sa maximálne smeje, že to bola len dalšia z jeho nespočetných ilúzii.

Ale, velmi často sme chodili spolu k jazeru, kde on rád zakotvil a si liboval ako mi rad rano nahlási, či je niekde poblíž kafe. Hrozne rád sedel v člne a rybaril.

A ta malá čast u jazera sa začala rozvíjať. Na oboch koncoch sa postavili nové domčeky, zakotvili tam dvaja Fini. Pentti Vuori a Matti Merisuo.

Ja som inklinoval sa bavit s tým prvým, čo prebudovaval staré domy alebo si postavil svoj a po 2 rokoch predal. Matti bol mechanic a hral si s Volkswagenmi. Netvrdím ze Pennti sa stal mojim doverným kamarádom. Ale čokolvek vyslovil som bral ako návod, smer či najlepší návrh ako ďalej. Pamatam, že sme ho spoznali keď niesol nejaké vetvičky a na naše otázky vykladal ako ide do sauny pretože je správny čas. To robili dvakrát za týžden.

Bývali hned pod príjazdnou cestou v garaži, čo slúžila ako bývanie zatial čo staval dom. Tak ako plynul čas som ho vidaval viac a viac a vypytoval alebo žiadal, aby mi robil tu či inú prácu. Keď som sa vyzvedal či si mysli, že by sa tam dal postavit dom, ukázal prst a vraj:, ak máš peniaze, ja ti postavím dom aj tu.

Eventualne ku tomu došlo. Vysvetlil, že musím tu maličkú splátku vyplatit aby mohol byt istý. že nikto iný si nebude nárokovat v prípade nehody , atd. Radil, vysvetloval a dohodli sme sa, že sa podujme postavit hrubú konstrukciu až po strechu aby do domu netieklo a uvidíme ako dalej. A ponukol, že mi požicia 15 tisic! Z toho sa bude kupovať materiál a jeho práca ako sa bude pokračovať.

Ja som žil a zarábal v Calgary a to bolo tich 640km.

Prvá velká zábava bolo postaviť základy. Mali sme sa hlásiť v určitý den, štyria maníci. Našiel som tich najochotnejších a zavelil, že nebudu mat haliera výdavok a bude jedla a pitiva ale aj den práce. Zase sme sa ocitli neskoro večer v Crestone a zavčas ráno ideme k jazeru.

Čo sme našli?

Pentti sedí na špalku a pred nim masívne šalungy, posichrované zo všetkých strán. Mostík pre tacky. Obrovská miesačka poháňana motorom z Volkswagenu. Halda šterku. Stoh pytlov cementu. Dva velké ocelové sudy plné vody a Pentti vraj, už som myslel, že neprídete!

Ja celý nažhavený že teda ideme a možme začat, a kumšafti na mna či mi šibe, čo si myslím! Pekne nám všetko vysvetli poukazuj a zachvílu, až budeme vedieť kde sme o čo sa jedná, sa na to dáme.

Aj sme sa dali! Skúsený a ostrielaný stavitel, čo robil takých podujati a koncertov na tucty dal každému úlohu a šlo sa ako po masle. Na obed prisla pani Airi s košíkom plným vyúdených rybičiek, Kokanee salmon, a domácim chlebíkom. Ten koš do slova a litery zmizol z povrchu zemského a ostali len chvostíky a hlavičky. Pentti do mňa žduchol, že celkom im to chutná. Ale sú to dobrý robotníci čo si našiel. A dostali sme za úkol sa hlásiť za dva týždne, že sa bude robiť podlaha.

A tak sa ělo kročik za kročikom a eventualne som vyčerpal financie, čo mi ponúkol moj najnovší priatel a moje dalšie roky boli plné plánovania, kde zháňať materiál, ako napasovať moju dovolenku a urobiť čo najviac. Mal som silu, elán a sen. A ako som sa už naučil, pozorne som počúval každé slovo čo Pentti hovoril. Starý ošlahaný lišiak, na čo pozrel, všetko videl ako potencionálny zdroj, ako ďalšiu pomocku do budúcna.

V starých barakoch zachraňoval meden trubky. Než si vycementoval na pomerne strmom svahu cestičku, najprv celú trasu pokryl tými trubičkami, čo pracne letoval kolienkami a skončil u baraku. V prízemi už bol vzduchotesný sporák na drevo. Extremne doležité. Syn mu zvaril konstrukciu čo po oboch stranách akoby objímala tento krb a na silných šínách sedel sud s vodou. V sude bola vsunutá vinutá trubička ako v chladiči na pálenie slivovičky.

A vedla, súčastou celého aparátu bola vysokotlaková pumpička na hydraulickú kapalinu. Proste si vyrobil systém ako dokolečka dokola naháňal tu kapalinu a vyhrieval tie velké plotne cementu. Zistil, že potrebuje velmi málo energie ktorá stúpa hore a umožňuje snehu /ˇjadu sa roztopiť. Kedykoľvek kúril, tak všetko sa utomaticky napájalo na seba. Ako odparovanie vody a zásobnik extra tepla tak i to prúdenie teplej tekutiny. Nikdy si neodpustil ako zdúchnut na suseda, čo sa často zastavil hore na kopčeku a krútil hlavou, že Pentti nikdy nelopatuje a neškrabe.

Pentti rád lovil ryby a svojim plecháčikom šiel tých 4-4.5km naprieč a hľadal niečo užitočné na opačnom brehu. Raz víťazne nahlásil žene, že konečne bude mať cedrové shingle, taštky na strechu. A eventualne sa tak i stalo. Objavil tri či štyri velikánske kmene cedrov, čo dávno utiekli drevorubcom a boli vyplavené. Koumák ich dotiahol k vode, a aj kus po kuse dotiahol cez jazero domov- Terazky čo? Narezal na špalky presne 18palcov. Ako ich dostat hore k baraku? Postavil nízke a široké sane. Vybudoval či upravil svah  aby sa hladko tie sane mohli dostat hore. Zaparkoval vedla baraku jeho super starý ale superschopný nákladačik Chevy, čo mal kapacitu 3 tony.

Zaistil všetky kola. ale jednu nápravu pozdvihol, že sa mohla volne točiť. Navinul lano medzi dvojkolo a stiahol dolu ku saniam. Airi robila špediterku dolu u sani s velkou zástavou. Povel bol keby sa sane prevrátili, tak sklonit zástavu. Žiadne sklonovanie! Sice to par dni trvalo, ale špalky boli vedla baraku.

Ako to teraz štiepat?

Z auta, kde vyndal motor a chladič atd. do svojho člna vylovil zadné listové pero a urezal tak, aby zostalo len jedno oko. Strčil do sauny a hral si s ocelou a klepal až bolo pero slušne rovné.  Brúsil! Až skončilo brusenie a kalenie, do oka zasadil pekne vyhľadenú ručku z parezu, čo čakal na správne použitie. A chýbal už len dobrý instrument ěím máznuť na ten šikovný sekáč. To si poriadil tiež. A sekal a štiepal. Hrdo, ba až pyšne mi raz ukazal tu prvú garáž pod svahom plnú viazanic cedrových tastičiek, čo eventualne na tej streche aj skončili. A tak si nažívali dvaja vrabčekovia v prírode a s prírodou a prírodne.

Nikdy nezabúdnem ako sme raz šli s Františkom na prechádzku a Airi sedela na húpačke a len tak malinko sa ako lístoček vo vánku hýbala vpred a naspať. Keď sme sa neskorej vracali tou istou cestou Airi bola stále na húpačke akoby sa nehýbal čas.  Povzdychli sme obaja či existuje meter ako zmerať spokojenost tej ženy.

Tož to bol Pentti, bez vzdelania, titulov, len a len pár centimetrov nad zemou aby nevyčnieval, nevadil. Aby nebolelo keď spadne, či špatne stúpi.

Oh! Tie žlaby! Skoro som zabudol žlaby. V starých barakoch zachraňoval vyhrievacie nádoby na vodu. Všetko vykuchal a ostala len galvanizovaná nádoba. Urezal oba konce a potom váleček, čo ostal rozrezal dvoma pozdlžnymi rezmi. Tie žlaby mal očíslovane ako najlepšie pasovali a dali sa zošrobovať. A presne tie sme použili keď sa sypal cement dolu do foriem na naše základy. Preto tvrdil, že ak mám peniaze, že postaví aj na prste.

Pentti vyzistil,m že sú na predaj nové parcely a kúpil si tam nový rovný flek a slušný prístup k jazeru. To bolo cca 8km južnejše a blizšie k mestu. Po par konzultáciach s nim i s mojou bývalou, sme náš dokončený domček predali za 75 000.

Zacalávali 36 tisic za nový a dal som sa na tu krížovú cestu znova, ale teraz už so stavitelom, ktorý sa o tu hrubú konstrukciu postaral bez mojho utrpenia a účasti. Pentti dozeral ako aj informoval a často som u neho sedával a počúval jeho spomienky a názory. On sa stal mojím a ja jeho susedom!

Pentti sa odsťahoval za dcérou do Victoria na Vancouver ostrove a stratili sme kontakt.

Jedine viem, že obaja vyjadrili svoju nádej pre mňa, že sa určite zotavím, pokrejem a postavím na nohy keď zistili, že moje sny a sposob života sa nenávratne zmenili a musím pokračovať sám. Asi to tak musí byť, asi to je najlepšie to boli ich slova.

Zlatí ľudia ktorí si každý halierik Ťažko, ale bez remcania vydobili. Ja som mal čest ich poznat. Pamatám, ako sme dreli keď sme kopali studnu cely boží deň aj rúru vsadili a večer som sa doplazil a ponúkla mi ich saunu. Vypil som dva kalichy rebarborovej šťavy a spal jak dudek.

Čo by človek dal, keby sa dalo začat znova – ha?

Napsat komentář

Vaše emailová adresa nebude zveřejněna. Vyžadované informace jsou označeny *